V digitálnom svete, kde sa informácie šíria rýchlosťou svetla, narastá aj riziko dezinformácií. Tieto úzko cielené a klamlivé informácie ohrozujú nielen jednotlivcov, ale aj širšiu spoločnosť. Aké sú ich druhy, aký je ich dopad na podnikanie a ako sa pred nimi chrániť?
Čo sú dezinformácie?
Dezinformácie sú zámerne nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, ktoré majú manipulovať verejnú mienku, ovplyvňovať postoje alebo vyvolávať škody. Šíria sa prostredníctvom sociálnych sietí, webových stránok či diskusných fór a môžu zasiahnuť takmer každú oblasť života – od zdravia, cez politiku, až po ekonomiku
Najčastejšie typy dezinformácií
Politické dezinformácie
Zameriavajú sa na ovplyvňovanie verejnej mienky prostredníctvom nepravdivých informácií o politikoch, voľbách alebo udalostiach.
Medicínske dezinformácie
Obsahujú klamstvá o zdraví, vakcínach a liekoch, čo môže mať fatálne následky pre ľudí.
Konšpiračné teórie
Predstavujú bežné udalosti ako súčasť tajných sprisahaní.
Náboženské dezinformácie
Šíria nepravdy o náboženských tradíciách a textoch.
Ekonomické dezinformácie
Zameriavajú sa na falošné informácie o trhoch, spoločnostiach či investíciách.
Ako vznikajú a kto ich šíri
Niektoré dezinformácie vznikajú ako žart, iné s účelom zisku alebo manipulácie verejnej mienky. Dezinformačné médiá sú motivované ziskom z reklamy, kým rôzne záujmové skupiny využívajú dezinformácie na geopolitické ciele. Často sa týmito nástrojmi snažia ovplyvniť postoje spoločnosti či získať výhodu v politických alebo ekonomických bojoch.
8 tipov, ako rozpoznať dezinformácie
1. Overujte zdroje
Falošné profily a neoverené stránky sú často zdrojom nepravdivých informácií.
2. Dajte si pozor na titulky
Bombastické nadpisy môžu zavádzať. Vždy si prečítajte celý obsah.
3. Skontrolujte fakty
Ak narazíte na podozrivé citáty alebo štatistiky, overte ich pomocou Googlu.
4. Porovnajte s inými zdrojmi
Hľadajte podobné informácie v serióznych médiách.
5. Overte obrázky
Zistite, či nejde o upravené alebo staré fotky.
6. Skontrolujte dátum publikovania
Staré príspevky sa môžu šíriť ako aktuálne.
7. Hľadajte fakty, nie názory
Overujte si pravdivosť informácií z viacerých zdrojov.
8. Pozor na emócie
Dezinformácie často vzbudzujú silné emócie, ktoré môžu zakryť realitu.
„Ak narazíte na hoax, ktorý zdieľal váš známy, slušne ho na to upozornite. Spoločne tak môžeme zamedziť šíreniu nepravdivých informácií.“

Na základe grafu zo štatistík Eurostatu za rok 2023 si 34 % mladých ľudí vo veku 16 až 29 rokov na Slovensku overuje pravdivosť informácií nájdených na internete. Pre celkovú populáciu na Slovensku je tento podiel nižší, len približne 20%.
Tieto údaje poukazujú na dôležitosť zlepšovania mediálnej gramotnosti a schopnosti kriticky vyhodnocovať informácie, najmä medzi staršími vekovými skupinami. Slovensko má v tomto smere priestor na zlepšenie, najmä v porovnaní s krajinami ako Fínsko či Holandsko, kde mladí ľudia overujú informácie vo viac ako 60% prípadov.
Dopad dezinformácií na podnikanie
Dezinformácie majú často negatívny dopad na reputáciu firiem, obchodné rozhodnutia alebo dokonca finančný trh. Stačí, aby sa rozšírila falošná správa o produkte alebo službe, a podniky môžu čeliť stratám. Preto je dôležite zamerať sa na prevenciu a vzdelávať zamestnancov aj klientov, aby dokázali rozpoznať dezinformácie.
Ako overiť informácia na Slovensku aj celosvetovo
✅ Konšpirátori.sk – Zoznam nespoľahlivých webov zostavený odborníkmi z akademickej a mediálnej sféry.
✅ Infosecurity.sk – Analyzuje a vyvracia dezinformácie, najmä v oblasti politiky a geopolitiky.
✅ Blbec.online – Nástroj na sledovanie šírenia hoaxov na Facebooku.
✅ Demagog.sk – Overovanie pravdivosti výrokov politikov a verejne známych osobností.Celosvetovo
✅ Snopes.com – Jeden z najznámejších fact-checkingových webov, ktorý vyvracia hoaxy, konšpirácie a falošné správy.
✅ FactCheck.org – Overovanie výrokov politikov a dezinformácií najmä z amerického prostredia.
✅ PolitiFact – Hodnotí výroky politikov a médií na stupnici pravdivosti od „pravda“ po „totálny nezmysel“.
✅ EU vs Disinfo – Európsky projekt na odhaľovanie ruských dezinformácií.
✅ Reuters Fact Check – Overovanie správ a tvrdení z celého sveta od spravodajskej agentúry Reuters.
✅ Google Fact Check Explorer – Nástroj na vyhľadávanie fact-checkingových článkov z rôznych zdrojov.Ak si nie ste istí pravdivosťou informácie, skúste si ju overiť v niektorom z týchto zdrojov alebo porovnať viaceré dôveryhodné médiá.
Ako bojovať proti dezinformáciám?
Vzdelávajte svoj tím a naučte zamestnancov overovať zdroje informácií.
Budujte transparentné komunikačné kanály. Pravidelná a pravdivá komunikácia so zákazníkmi môže zamedziť špekuláciám.
Monitorujte online prostredie. Sledujte, čo sa o vašej značke hovorí a včas reagujte na hoaxy.
Dezinformácie predstavujú vážnu výzvu. Ako podnikatelia by sme mali byť pripravení brániť sa proti nim a pomáhať budovať informovanú spoločnosť. Výzvou dnešnej doby je ostať skeptický, ale nie paranoidný a zároveň aktívne chrániť pravdu.
Európska únia a boj proti dezinformáciám
Európska komisia definuje dezinformácie ako zámerne nepravdivý alebo zavádzajúci obsah šírený s cieľom manipulácie verejnosti, ekonomického či politického zisku, pričom môže spôsobiť vážnu ujmu spoločnosti. Rozsiahle dezinformačné kampane sú pre Európu veľkou výzvou a vyžadujú si koordinovanú reakciu zo strany krajín EÚ, inštitúcií EÚ, online platforiem, spravodajských médií a občanov EÚ. Komisia preto vypracovala niekoľko iniciatív na boj proti dezinformáciám:
- Oznámenie s názvom „Boj proti dezinformáciám na internete: európsky prístup“ – predstavuje súbor nástrojov na boj proti šíreniu dezinformácií a ochranu hodnôt EÚ.
- Akčný plán proti dezinformáciám – zameriava sa na posilnenie spôsobilosti a spolupráce medzi členskými štátmi v boji proti dezinformáciám.
- Akčný plán pre európsku demokraciu – definuje usmernenia týkajúce sa povinností a zodpovednosti online platforiem v tejto oblasti.
- Posilnený Kódex postupov proti šíreniu dezinformácií (2022) – podpísaný 16. júna 2022, spája širokú škálu aktérov, ktorí sa dobrovoľne zaviazali k boju proti dezinformáciám.
- Kódex postupov proti šíreniu dezinformácií (2018) – prvý celosvetový dobrovoľný samoregulačný mechanizmus zo strany online platforiem.
- EDMO (European Digital Media Observatory) – nezávislé monitorovacie stredisko, ktoré združuje overovateľov faktov, akademických výskumníkov, odborníkov na dezinformácie, sociálne médiá, novinárov a odborníkov na mediálnu gramotnosť.
Tieto iniciatívy zdôrazňujú dôležitosť transparentnosti, mediálnej gramotnosti a spolupráce všetkých zainteresovaných strán v boji proti šíreniu manipulatívnych informácií.
zdroj: https://digital-strategy.ec.europa.eu/sk/policies/online-disinformation